
Zajtra ma čaká skvelá cesta busom do Žiliny. Teším sa, konečne si oddýchnem od všetkých problémov a bolestivých spomienok spojených s týmto miestom, s mojim domom, s okolím. Jednoducho chcem na chvíľu vypnúť a byť znovu tou šťastnou osobou, aspoň na chvíľu nezavalenou zlými udalosťami. Bude to skvelý týždeň a ja si ho jednoducho užijem ako sa najviac bude dať.

Jednoducho nemám dnes dobrú náladu. Pomaly ale isto upadám do stavu hlbokej depresie. A to by som mala byť šťastná. Ale nie som. Už nedokážem byť šťastná, aspoň kým veci zostanú takto. Nebojím sa hľadieť do budúcnosti, aj keď má byť akokoľvek krutá a nemala by mi priniesť nič pekné. Neverím, že všetko bude stále takto na hovno, raz sa to určite napraví... Len neviem kedy. Dovtedy budem žiť ako keby sa nič nedialo, budem sa na všetkých usmievať aj keď moje vnútro sa bude pomaly rozpadávať.

Tak čo?! Ešte ste tu?
... Text hovorí za všetko ...
No, asi nějak tak :D Nejhorší je, když jedu na kusovkách :D :D